Neexistuje snáď dieťa, ktoré by vo svojom živote neochutnalo cukrovú vatu. Cukrová vata vďaka svojej veľmi sladkej chuti prináša radosť nielen deťom, ale aj dospelým. A čo je zaujímavé, stroj na cukrovú vatu vymyslel zubár.
Cukrovinky pre najbohatších
Dávno predtým, ako si stroj na výrobu cukrovej vaty dali patentovať americký zubár William Morrison a cukrovinkár John Wharton, vedeli ľudia najmä z vyšších vrstiev, čo cukrová vata je. Dôvodom bol fakt, že cukor a pochúťky z neho boli vyvažované zlatom a boli dostupné len pre tých najbohatších.
Pre čínskych cisárov cukrári pripravovali pochúťku zvanú dračie fúzy (čínsky Long Xu Tang). Cukor najprv roztavili, ten sa premenil na sirup, z ktorého sa pripravovali rýchlo chladnúce vlákna. Neskôr v 15. storočí v Európe pripravovali takéto vlákna namotané na drevené paličky.
Veľmi sladkú hostinu pripravili v 16. storočí panovníkovi Henrichovi III. Hostina bola celá z cukru, cukrár pripravil z cukrových vlákien dokonca aj obrusy. Napoleonov cukrár dokázal z takýchto vlákien vytvarovať veterné mlyny, paláce, ale aj fontány.
Cukrová vata od 19. storočia
Americký zubár a cukrovinkár sa spojili a patentovali si stroj na výrobu cukrovej vaty. Išlo o veľký bubon, na dne ktorého bol umiestnený rotujúci zásobník. Doň sa vysypal cukor, ktorý sa pôsobením veľkého tepla (okolo 200 °C) premenil na sirup. Stenou s dierkami následne sirup pri rýchlej rotácii (až 3 400 otáčok) prskal a rýchlo sa ochladzoval. Výsledkom boli jemné vlákna, ktoré sa zachytávali po stenách bubna.