Vianočné zdobenie medovníkov

- 04.12.2019 00:00

 

Voňavé vianočné medovníky sú nielen na Slovensku od nepamäti krásnym symbolom vianočných sviatkov. Obľubuje ich každý, či už je to dôchodca, alebo malé dieťa. Ich skutočnú a nesmierne zaujímavú históriu však dnes už pozná len malý počet ľudí. Čo o nich viete vy?

História voňavého medového pečiva siaha oveľa hlbšie, než sa môže na prvý pohľad zdať. Primitívne medovníkové vzory alebo obdoby medových pochúťok poznali už v antickom Grécku, ako obetu pri obradoch ich používali dokonca aj starí Slovania. S medovým pečivom sa neskôr začína spájať aj samotné remeslo – medovnikárstvo, ktoré sa v písomnostiach objavuje od 14. storočia najmä v Nemecku, ale i na našom území.

Medovnikári sa združovali vo veľkých mestách, medzi nimi aj v Bratislave či Košiciach. Základom receptu bol med, múka a koreniny, postupne sa začali recepty líšiť, každý medovnikár mal svoj vlastný pomer surovín a pridaných aromatických korenín, ktorý však pred verejnosťou držal v tajnosti. Majstri svoje sladké diela predávali najmä na púťach a jarmokoch, až postupne sa medovníky stali symbolom Vianoc, ktorý pretrváva dodnes.

 

 

Zdobenie medovníkov v začiatkoch neexistovalo

Medovníky sa v počiatkoch piekli bez akýchkoľvek ozdôb, „medoví majstri“ ale postupne začali do sladkých výtvorov vkladať svoje umelecké cítenie. Nešlo však ešte o zdobenie medovníkov marcipánom alebo bielkom, ako to poznáme v súčasnosti, ale o používanie umelecky vyrezávaných drevených foriem na pečenie.

Formy na pečenie medovníkov, tak ako sa zachovali do dnešného dňa, dokazujú, že rezba medovníkových foriem bola skutočným umením, obľúbené boli rôzne národné ornamenty, výjavy z mytológie a náboženské či etnografické motívy. V tomto období začali vznikať aj tzv. predmetové medovníky, napríklad v tvare srdca, domčeka či písmena.

Ako zdobiť medovníky? Cukrová poleva ako umelecký nástroj

Dnes sa s takýmto typom medovníkov už tak ľahko nestretnete. Dôvodom vymiznutia tejto umeleckej tradície bol najmä rozvoj výroby cukru a jeho pridávanie do cesta. Medová hmota tak bola oveľa poddajnejšia, vďaka čomu sa mohli začať používať jednoduchšie spôsoby výroby. Cukor sa neskôr začal využívať aj ako základ polevy spoločne s vaječným bielkom, motívy zdobenia sa menili s dobou, väčšinou sa toto umenie prenášalo z generácie na generáciu.

Aj dnes máme na Slovensku niekoľko rodín, ktoré sa venujú pečeniu a zdobeniu medovníkov dlhé desaťročia. Prekvapivé však je, že k týmto tradíciám sa v posledných rokoch vracajú aj mladí ľudia, ktorí prinášajú do sveta medovníkov čerstvé a neopozerané nápady. V súčasnosti sa vo veľkom využívajú nevšedné farebné kombinácie, populárne je napríklad aj použitie štetca, čo dodáva medovníkom takmer maliarsky nádych.

 

Vedeli ste, že?

Toto ste o mede možno ani netušili. Už starí Slovania považovali med za pokrm bohov. Tradovalo sa, že ak sa v rodine narodilo dievčatko, do kamenného suda rodina zarobila surové medové cesto, ktoré zrelo, až kým sa dcéra nechcela vydávať. Cesto potom dostala od rodičov ako veno. Tušili ste, že v začiatkoch mohli byť medovnikármi len muži? Dôvodom bola výroba samotných medovníkov, ktorá bola fyzicky veľmi náročná, keďže sa cesto muselo vtláčať do špeciálnych drevených foriem. S nástupom výroby cukru sa od tohto typu výroby upustilo a medovníky s pridaným cukrom sa začali tvarovať pomocou kovových formičiek, ktoré v novšej podobe poznáme už aj my.

Taktiež vás asi prekvapí fakt, že medové cukrovinky boli najskôr výsadou len bohatých ľudí v mestách, chudobní si ich nemohli bežne dovoliť, preto sa nimi obdarovali zvyčajne len na Vianoce. Až postupne sa medovníky stali lacnejšou pochúťkou, vďaka púťam a jarmokom sa dostali aj medzi obyvateľov vidieka.

Pečieme perníky alebo medovníky?

Pomerne často sa slovo medovník zamieňa so slovom perník. Čo je čo? V skutočnosti v tom ani samotní jazykovedci nemajú celkom jasno. Najčastejšie sa rozdiel medzi nimi vysvetľuje tak, že pri výrobe perníkov sa používa okrem medu aj cukor, pričom jediným sladidlom medovníkov je len med. Na druhej strane treba priznať, že v mnohých receptoch na medovníky sa ako ingrediencia uvádza aj práškový cukor.

Druhý rozdiel podľa iných tkvie v použití medu, do perníkov sa zvyčajne pridáva varený med a do medovníkov len surový. Rozdiel môžeme hľadať i v samotnom slove „perník“, ktorý má vraj svoj pôvod v českom slove „pepř“, čiže čierne korenie. Práve to bolo kedysi podstatnou ingredienciou medovníkového cesta, v neskoršom období ho nahradili aromatickejšie orientálne koreniny, ako napríklad škorica, zázvor, klinček či kardamon.

Nech si už svoje vianočné výtvory nazvete akokoľvek, pamätajte, že dôležitejšia ako správny názov je predsa len samotná chuť tejto medovej pochúťky.

 

Komentáre

 
 

Podobné články