Najlepšie vianočné recepty: Ako si spraviť tradičné Vianoce

- 15.12.2018 00:00

Vianoce sú časom pokoja, radosti a spoločne strávených chvíľ. Na Vianoce sa teší snáď každý, či už je to malé dieťa, alebo dospelý. Tieto sviatky sa vyznačujú tiež krásnymi ozdobami a trblietavou výzdobou, no najmä sa spájajú s tradíciami. Ktoré dodržiavate vo vašej domácnosti?

Honosné Vianoce vidno najmä vo filmoch a v nákupných centrách, no nie vždy to tak bolo. Mnohí ľudia sa začínajú vracať k tradíciám a ku starým zvyklostiam, ktoré dodržiavali dávni predkovia aj naše staré mamy. Poznať by ich mal každý.

Ako sa dodržiaval predvianočný pôst

V niektorých rodinách sa štedrovečerný pôst dodržiava až dodnes. Kedysi pôst na Štedrý večer vyzeral tak, že sa doma celý deň nič nejedlo a začalo sa jesť až vtedy, keď na oblohe svitla prvá hviezda. Kto veľmi chcel a nevedel už vydržať, najmä menšie deti, tak si mohol niečo malé zobnúť aj cez deň. Počas celého dňa však platilo, že sa nejedlo mäso s výnimkou rýb.

 

Prečo vykrajujeme figúrky na Vianoce?

Kedysi na gazdovských dvoroch bývalo zvykom, že pán domu zarobil cesto z múky a vody a vykrajoval z neho figúrky hospodárskych a domácich zvierat. Potom tieto vykrojené figúrky vešal nad kurník, chliev, stajňu, aj psiu búdu. Dialo sa tak preto, aby boli zvieratá po celý rok zdravé, aby dobre prospievali a prinášali dobrý úžitok. Tento zvyk sa zachoval až dodnes. Preto máme rôzne vykrajovačky a formičky, či už so zvieracím motívom alebo s vianočnou témou.

Pečivo a chlieb na Vianoce

Pečivo malo vo vianočný čas veľký význam. Okrem rôznych rožkov, osúchov a chlebov sa piekli aj rôzne sladké pečivá, kysnuté koláče alebo pletenky. Chlieb a pečivo symbolizovalo hojnú úrodu v nadchádzajúcom roku. Taktiež to platilo aj pre plné bruchá. Ten, kto sa na Štedrý večer dostatočne nenajedol, ale iba tak na pol, tak mohol rodinu vystaviť tomu, že budú mať planý a neúrodný rok. Takže, čím bol bohatší vianočný stôl, tým väčšia prosperita mala zavítať do domu.

 

Tradície a zvyky na štedrovečernom stole

Na štedrovečernom stole bývalo 12 ingrediencií, nesmel chýbať chlieb, jablká, med, orechy. Slávnostná večera sa kedysi v niektorých kútoch Slovenska začínala prekrojením jablka na polovicu, aby každý zistil, či bude nadchádzajúci rok zdravý. Zdravie symbolizovala hviezdička, ktorá sa objaví po prekrojení jablka na polovicu. Jedným zo zvykov, ktorý poznajú mnohí a zachováva sa dodnes, je rybia šupina v peňaženke, ktorá má symbolizovať hojnosť. Voľakedy sa štedrovečerný stôl opásal reťazou, aby zostala rodina súdržná, jedol sa cesnak pre zdravie a na zahnanie zlých síl, pre dobrý život sa servírovala oblátka s medom. Otec rodiny alebo starý otec rozdával deťom na čelo krížik z medu, do kútov izby sa sypal hrach, aby sa najedli aj duše, od stola sa neodbiehalo, mnohí prestreli aj jedno prázdne miesto ako pamiatku na zosnulých či miesto pre nečakaných hostí.

 

Vianočné jedlá

Pôvodne sa na Štedrý večer servírovala rybacia polievka či paradajková, prípadne strukovinová. Najmä na západnom Slovensku sa dnes varí šošovicová polievka, ktorá má symbolizovať peniaze a hojnosť. Niekto podáva hríbovú polievku či tradičnú kapustnicu s ingredienciami, ktoré sú typické pre kraj, kde býva. Hlavný chod bola ryba, v tajnej reči prenasledovaných kresťanov znamenal jej názov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ (Iesus Christos Then Hyois Soter). Rybu jedli najmä zámožní predkovia, neskôr aj chudobnejší, no nevyprážala sa, jedla sa pečená alebo varená. Kresťanské tradície kázali 24. decembra jesť mäso beznohé, aby neutieklo šťastie. Na prvý sviatok vianočný sa malo konzumovať mäso dvojnohé (kačka, hus, morka, sliepka) a na druhý sviatok vianočný štvornohé (divina, bravčové mäso).

Ľudové tradície poznajú pupáky, kysnuté cesto zaliate mliekom a makom. Medzi tradičné vianočné jedlá patrili šúľance, plnené pirohy alebo buchty, kysnuté koláče makové, orechové  jablkové, či bobaľky a opekance. Medzi sladké chody patrili aj kaše, obilninová, ovsená, krupičná či ryžová, ktoré boli sladené medom. Na stole nechýbali sušené jabĺčka či slivky.

Vedeli ste, že naši predkovia sa na Štedrý deň kúpali vo vode s peniazmi, orechami alebo jablkami, aby si zabezpečili zdravie, hojnosť či prosperitu svojho statku?

 

Komentáre

 
 

Podobné články