Veľkonočné koláče ako súčasť tradícií a zvykov na Slovensku

- 04.04.2019 00:00

Pre kresťanov majú veľkonočné sviatky väčší význam ako Vianoce, pretože oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľký týždeň, ktorý je vyvrcholením štyridsaťdňového pôstu, je už storočia spojený s tradíciami a zvykmi, z ktorých sa mnohé zachovali dodnes.

Veľkonočné sviatky vzišli z pôvodného židovského sviatku, ale aj tradičných rituálov, ktorými ľudia vítali príchod jari. Veľká noc nemá pevne stanovený dátum, jej termín totiž vždy padne na prvúnedeľu po splne mesiaca od jarnej rovnodennosti. Aj keď je dátum pohyblivý, sú tu stále veľkonočné zvyky a tradície, ktoré počas týchto sviatkov dodržiavame.

Zvyky a tradície počas Veľkonočného týždňa 

Dávnejšie sa vnímali nielen veľkonočné tradície ako spätosť s prírodou a náboženstvom. Dnes sa tieto zvyky pozmenili, čosi sa vynechalo, mnoho z tradícií nadobudlo iný význam. Vo Veľkom týždni, ako sa nazýva týždeň pred Veľkou nocou, sa naši predkovia počas Zeleného štvrtka umývali rannou rosou pred východom slnka, aby boli zdraví. Na Veľký piatok bolo zvykom kúpať sa po krk ponorený v potoku, čo malo takisto priniesť zdravie po celý rok. Na Bielu sobotu si gazdinky robili v domácnosti poriadok, končili prípravy na Veľkonočnú nedeľu, ktorá bola spojená s hodovaním po štyridsaťdňovom pôste a oslavou zmŕtvychvstania Krista. V túto nedeľu bol stôl slávnostne prestretý a hojnosťou pripomínal večeru na Štedrý deň. Pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa, ako deň zmŕtvychvstanie Krista, spojená ešte s jednou tradíciou, posväcovaním jedál. Verilo sa, že takto posvätené jedlo má magické a liečivé účinky. Táto nedeľa je po dlhom pôste opäť dôvodom na oslavu. Veľkonočný pondelok, ktorého zvyky sa dodnes zachovali asi najviac, bol a je spájaný s časom zábavy, osláv, kúpačky a šibačky. Voda je totiž symbolom zdravia, krásy, mladosti a hojnosti.

Tradícia zdobenia vajíčok

Aj táto tradícia sa u nás zachovala dodnes. Je veľmi obľúbená nielen u našich starých mám a dospelých s kreatívnymi nápadmi a šikovnými rukami. Tento zvyk si deti osvojujú už v materských školách a jednoduchými vystrihovačkami a lepením sa tejto tradícii učia. Existuje mnoho techník, ako si vyzdobiť veľkonočné vajíčko. Obľúbené je maľovanie, batikovanie, olepovanie rôznymi prírodnými materiálmi alebo bavlnkami, zdobenie drôtom, vyškrabávanie, dierkovanie, maľovanie voskom a mnoho ďalších. 

 

Už staré mamy vedeli, že ak chcú škrupinku zafarbiť, majú použiť cibuľu, kapustu, kôru stromov alebo lipové kvety, dodnes sa používa na farbenie červená repa. Kedysi sa vajíčka zdobili iba prírodnými farbami. Najkrajšou a najdôležitejšou farbou bola červená farba. Tá mala ochrániť pred démonmi a priniesť lásku. Preto dievča červené vajíčko venovalo tomu chlapcovi, ktorého malo rado. Ak si chcete na ozdobených vajíčkach aj pochutnať, môžete vyskúšať niektoré recepty na jedlé ozdoby

 

Najlepšie veľkonočné koláče

Slávenie veľkonočných sviatkov je vyvrcholením štyridsaťdňového pôstu. Preto sú nedeľné veľkonočné stoly plné všakovakých dobrôt. Počas pôstu sa veriaci zdržiavajú konzumácie hlavne mäsa, niektorí aj vajec, syra a mlieka. To, čo si odriekali počas pôstu, ale nesmie chýbať na slávnostne prestretom stole na Veľkonočnú nedeľu. V minulosti kresťania držali pôst až do rána Veľkonočnej nedele, kedy šla gazdiná do kostola svoje dobroty posvätiť, a až potom rodina zasadla k slávnostnému stolu. K Veľkej noci vždy patrili vajíčka, koláče, šunka, chren, chlieb. Počas veľkonočného obeda nesmela chýbať polievka ani pečené mäso, samozrejmosťou boli veľkonočné koláče a víno. Na západnom Slovensku sa piekli rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad calty (nazývané tiež baba), dopĺňali ich makové a orechové rožteky, piekol sa veľkonočný baránok z piškótového cesta.

 

K veľkonočným sladkostiam patrili aj jablkové štrúdle či zavináky plnené makom, orechami a tvarohom. Pletená žemľa sa konzumovala na hornej Nitre, na východe sa servírovali dobroty ako žolta hrudka, sirek a koláč paska, ktorého okrúhly tvar symbolizoval nové, jarné slnko a život. V niektorých kútoch Slovenska sa piekla vianočka, veľkonočné buchty, kapustníky, tvarožníky či lekvárniky, tradíciou bol aj veľkonočný koláč z trojakej múky. Dnešné gazdinky sa však neboja ani menej tradičných veľkonočných receptov. Medzi zaujímavé patria napríklad chutné minibábovky s vaječným likérom, ktoré budú určite chutiť návštevám a šibačom alebo rôzne muffiny.

 

Význam a symbolika veľkonočných tradícií

Počas Veľkej noci sa častejšie ako pri iných sviatkoch stretávame so symbolikou, ktorá sa spája so zvieratami. Medzi najčastejšie symboly patria zajačik, vajíčko a baránok.  Zajačik symbolizuje šťastie a je atribútom zmŕtvychvstania. Verilo sa, že zajac nespí, pretože nemá očné viečka. V Biblii sa zajac označoval za múdrejšieho nad mudrcov a stal sa z neho patrón chudobných, skromných a pokorných. Aj preto má moderná Veľká noc čokoládové vajíčka, pečených baránkov alebo rôzne maškrty z kysnutého cesta aj v tvare zajačikov. Baránok patril medzi tradičné veľkonočné pokrmy spolu s mazancami a je symbolom Ježiša a upomienkou na jeho obetu.

 

Vajíčko sa spája so symbolikou nového života, zajac má pravdepodobne pôvod ešte v pohanských časoch, keď sa oslavoval príchod jari. Vajíčka a výrobky z neho nesmú počas Veľkej noci chýbať v žiadnej domácnosti.

Jednoducho, z ponuky veľkonočného stola si vyberie každý.

 

Komentáre