Veľký manuál veľkonočného pečenia

- 03.04.2022 12:25

Veľká noc sa slávi v celom kresťanskom svete a neodmysliteľne k nej patria nielen rôzne zvyklosti, ale aj špeciálne pokrmy. Na Slovensku máme šibačku a kúpačku, nad ktorými krúti hlavou celý svet, ale my ich máme radi, rovnako ako barančeka a mazanec z kysnutého cesta. Tak či onak, Veľkonočný alias Svetlý pondelok si zaslúži osláviť niečím sladkým a my pre vás máme malú inšpiráciu.

Veľkonočné recepty majú u nás dlhoročnú tradíciu. Zvyčajne sa pečie viacero druhov – sladkých i slaných. Každý pritom nejako symbolicky súvisí s týmito sviatkami a s tradíciami, ktoré sa v tomto období konajú. Prípravu slávnostných veľkonočných pokrmov je potrebné si premyslieť a naplánovať vopred.

Veľkonočný baranček

Neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov je baranček. Ten je všeobecne stelesnením bezbrannosti, čistoty a oddanosti a jeho sladká verzia, bežná u nás, vznikla viac-menej ako z núdze cnosť. Pôvodne sa totiž na Veľkú noc pieklo baranie mäso. V súčasnosti už zvyčajne zostáva iba tento symbolický variant v podobe sladkého barančeka, ktorý je pravou ozdobou Veľkej noci.


Klasického pripravujeme z kysnutého, piškótového či treného cesta. Je plnený kandizovaným ovocím, mandľami atď. Cesto pečieme v na to určenej forme, barančeka potom bohato pocukrujeme; okolo krku sa mu zvyčajne uväzuje červená mašľa. Má symbolizovať Ježiša Krista a jeho obeť pre ľudstvo a spasenie sveta. Barančeka by sme podľa tradície mali upiecť na Bielu sobotu a na Kvetnú nedeľu ho nechať v kostole posvätiť.

TIP
Veľkonočného barančeka môžete upiecť z rôznych druhov cesta. Vaším pomyselným esom v rukáve môže byť tento rok ten, kde nechýba okrem klasiky – masla, múky a cukru – ani veľmi obľúbený tvaroh, ktorý cesto neuveriteľne zvláčni.

Veľkonočný zajačik

V dávnej dobe pred kresťanstvom má pôvod zajačik, niekdajší symbol plodnosti, s ktorým sa dnes počas Veľkej noci stretávame hlavne v čokoládovej podobe. Bol s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou už pohanských osláv jari, predovšetkým sviatku bohyne plodnosti Eostre, ktorá mala podľa povesti premeniť zmrznutého vtáčika na zajačika, ktorý z vďačnosti za svoj život každú jar kládol vajíčka ako vták. Vo väčšine rodín sa recept na zajačika odovzdáva po celé generácie.


Vedeli ste, že?
Obdobné kysnuté múčniky ako mazanec, baranček či zajačik nájdete aj v iných krajinách – trebárs kysnutý veniec s nafarbeným vajcom v Grécku alebo malé mazančeky s krížikom „Hot Cross Buns“ v Anglicku.

Tradičný mazanec

Tak ako je na Vianoce populárna vianočka, tak je na Veľkú noc nenahraditeľný mazanec. A ešte keď je domáci, to je tá najväčšia pochúťka. Pripravujeme ho z rovnakého cesta ako vianočku (teda kysnutého), ale nie je to podmienkou. Líši sa tým, že sa do neho pridáva viac vajec, aby bol výsledok ľahší. Mazanec je u nás najstarším doloženým veľkonočným pečivom. Mimo hodovania bol používaný aj ako rituálny pokrm či dar. Má sa vždy narezať krížom – pamiatka na Ježišovu smrť na kríži. Podľa tradície sa mazanec pečie na Bielu sobotu.


TIP
Cestu na mazanec doprajte kysnúť aspoň hodinu a pol hneď po zapracovaní v mise. A každému bochníku potom hodinu na plechu. Pečte zakryté alobalom a až 10 minút pred dopečením odkryte, nech sa mazanec nespáli.

Judáše

Medzi veľkonočné sladkosti patria vedľa barančeka taktiež judáše. Ide o jeden z najznámejších druhov sladkého veľkonočného pečiva, ktoré tvarom pripomína stočené lano. To symbolizuje dobrovoľný odchod Judáša zo sveta (smrť obesením) po tom, čo zradil Ježiša Krista. Vyrábajú sa z kysnutého cesta, z ktorého sa vyváľajú hrubšie valčeky, a tie sa potom spletú do tvaru lana. Zmotať ich môžete do rôznych podôb, veľmi dekoratívne pôsobia trebárs slimáky alebo bochníčky s vajcom uprostred. Toto pečivo sa má podľa tradície jesť na Zelený štvrtok pred východom slnka, najlepšie potreté medom – týmto má byť užitočné ľudskému zdraviu a chrániť pred uštipnutím hada. Ak sa vám nechce vstávať a piecť pred svitaním, pripravte si ich v predvečer Zeleného štvrtka.


Domáce pletenky

Sú v podstate malé vianočky z kysnutého alebo tvarohového cesta a sú obdobou klasickej vianočky. Cesto sa po vypracovaní delí do jednotlivých prameňov, tie sa potom zapletajú do tvaru vrkoča alebo uzlíka. Sú veľmi obľúbené aj ako sladké raňajkové pečivo, ktoré sa konzumuje v priebehu celého roka. Doprajte si na Veľkú noc okrem tradičných kysnutých tiež makové alebo pudingové pletenky.


Božie milosti

Božie milosti sú tradičným veľkonočným pečivom, ktoré sa pripravovalo predovšetkým v minulých časoch. Rozhodne však stojí za vyskúšanie, je totiž výborné.

Suroviny (20 – 25 ks)

Na cesto:

  • 300 g hladkej múky 
  • 1 PL prášku do pečiva 
  • štipka soli
  • 1 PL práškového cukru
  • 1 ČL strúhanej citrónovej kôry
  • 40 g rozpusteného masla
  • 4 PL mlieka
  • 2 PL rumu
  • 1 – 2 žĺtky

Na dokončenie: trochu hladkej múky, tuk na smaženie, práškový cukor s vanilkovým cukrom alebo štipkou vanilky na obalenie.


Postup:

  • Zo všetkých prísad rukami vytvoríme hladké cesto a dôkladne ho prepracujeme, pokojne ešte o 5 minút dlhšie, než keď nám už na pohmat pripadá hladké. Potom ho dáme do vrecúška a uložíme do chladničky. 
  • Po polhodine cesto rozváľame na tenký plát hrubý cca 0,5 cm a ten ostrým nožom alebo radlom rozkrájame na štvorčeky či obdĺžniky asi 6 × 6 cm. V každom z nich uprostred ešte urobíme niekoľko zárezov (okraje zostanú celé). 
  • Na panvici alebo v liatinovom hrnci rozpálime väčšiu vrstvu masti a jednotlivé božie milosti smažíme po oboch stranách – hotové sú, keď sa trochu nafúknu a ľahko zružovejú. 
  • Hotové ich vyberáme a kladieme na obrúsok, aby sa odsal prebytočný tuk. 
  • Ešte horúce milosti obaľujeme v práškovom cukre s vanilkou. Sú rovnako dobré horúce aj vychladnuté a nejaký čas uležané.

Východniarska veľkonočná pascha

Pascha (paska) je slovenskou odpoveďou na mazanec či rôzne iné pletence a bochníčky, ktoré sprevádzajú Veľkonočné sviatky v rôznych krajinách. Názov pascha vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na Slovensko, resp. do jeho východnej časti sa dostal s prisťahovalcami pravoslávneho vyznania. Je z jednoduchého kysnutého cesta, ale pýchou každej gazdinky je nádherné zdobenie z pletencov cesta, často v tvare kríža či zložitého spletania.

Tento biely kysnutý koláč mal v slovenskom ľudovom prostredí obradový charakter. To znamená, že od jeho vykysnutia, napečenia a konzumácie ľudia očakávali pozitívnu predzvesť niečoho, čo sa má udiať počas roka. Výška koláča a dobré upečenie napríklad mali symbolizovať dobrú úrodu v danom roku. Každý z členov domácnosti z pasky musel odjesť. Dodnes sa toto pečivo jedáva na sladko i na slano. So šunkou, klobáskou, ale i sladkým tvarohom či maslom. Tradične sa pečie tesne pred Veľkou nocou, aby sa v Kvetnú nedeľu ráno spolu s ostatnými potravinami odnieslo na posvätenie.


Veľkonočné medovníčky

Na príprave veľkonočných medovníčkov je najlepšia tá kreatívna zábava. Vybrať správne formičky so symbolikou jari alebo Veľkej noci a potom sa vyšantiť na zdobení je ideálny spôsob, ako zabaviť aj deti. S farebnými polevami ich to bude zaručene baviť. Pri ich výrobe a zdobení sa totiž môže tvorivo vyšantiť celá rodina a zároveň súťažiť, koho medovníček bude najkrajší. Výsledok poteší šibačov i kúpačov a rovnako skvele bude chutiť ku kávičke.


Veľkonočný týždeň je obdobie mnohých zvykov a tradícií. Sú to dni očisty skutočnej aj symbolickej a taktiež dni striedmosti – pôstu, pokoja, ticha i mlčanlivosti, sústredenia. Posvätný charakter týchto dní umocňujú ľudové tradície svätenia jari (zvlášť obyčaje zamerané na ochranu budúceho živobytia a zdravia rodiny), dáva váhu prejaveniu lásky, milosrdenstva, spoluúčasti darom.

Milí čitatelia, oslávte sviatky jari s našimi výbornými receptami. Určite si niektoré z nich obľúbite a ich príprava sa stane vašou veľkonočnou tradíciou. Budeme sa tešiť, ak sa s nami podelíte o vaše najobľúbenejšie veľkonočné pokrmy a obyčaje, ktoré počas týchto sviatkov dodržiavate.

 

Komentáre

 
 

Podobné články